Marketing verzus realita: vládne sľuby o ochrane detí v Bruseli neplatia

Vláda sa konečne prebudila. Po rokoch prehliadania digitálnych hrozieb si ministri zrazu všimli, že v online svete existujú aj deti a riziká, ktorým čelia. Bolo načase.

Minister investícií teraz sľubuje zákon inšpirovaný opatreniami, ktoré my v Progresívnom Slovensku a v Únii presadzujeme už dávno. Minister školstva hovorí, že chce čeliť hrozbám v online priestore a vekovo obmedziť sociálne siete.

Ostáva ešte upratať si vo vlastných radoch. Keď sme totiž o pravidlách pre bezpečný internet hlasovali v Štrasburgu, časť europoslancov z radov koalície sa zdržala alebo boli rovno proti, však, pani Laššáková?

Europoslankyňa za Smer, ktorá sa tak rada ukazuje v okolí Daniela Bombica, má k extrémistom a konšpirátorom zjavne bližšie než k reálnym riešeniam pre bezpečnosť detí. Kým premiér Fico kryje chrbát dezinformátorom, ja si vyberám opačnú cestu. Cestu faktov, serióznych dát a spolupráce so svetovými odborníkmi a odborníčkami.

Hostia z prvej ligy v Bruseli

Aj preto som do Bruselu pozvala Jonathana Haidta, svetoznámeho sociálneho psychológa a autora knihy The Anxious Generation. Tej, ktorá spustila masívnu debatu o deťoch na sociálnych sieťach. Knihy, ktorú som pred dvomi rokmi čítala aj ja – nielen ako politička, ale predovšetkým ako matka, ktorá sa obáva toho, v akom prostredí budú naše deti vyrastať.

O to väčšou cťou pre mňa je, že Jonathan prijal moje pozvanie. S európskymi špičkami a tvorcami pravidiel sme diskutovali o opatreniach pre bezpečnejší online svet, na ktorých pracujeme.

„Ak by sme dnes sociálne siete vymýšľali od základov, mali by byť až od 18 rokov,“ povedal mi Jonathan Haidt. Dlhodobo upozorňuje, že sociálne siete sú priestorom pre dospelých, nie pre deti. Registráciu na ne prirovnáva k podpisu zmluvy – bianko šeku na osobné údaje.

Aj preto podporuje krajiny, ktoré nastavujú jasné limity. Nedávno takto radil Emmanuelovi Macronovi. Francúzsky prezident si jeho odporúčania berie k srdcu. My v Európskom parlamente tiež.

Keď sa dieťa zaregistruje na sociálnej sieti, odovzdáva svoje osobné údaje a vystavuje sa návykovým algoritmom. Často bez toho, aby o tom rodičia vôbec vedeli. Jeden z experimentov ukazuje, že keď ich ľudia na dva týždne opustia, sú menej depresívni a úzkostní. Merateľné. Overené.

Vekové limity však nie sú všeliek. Online svet musíme riešiť komplexne. Živým príkladom je Grok – platforma od Elona Muska, ktorá vytvárala sexualizované deepfake obrázky. Len za jedenásť januárových dní ich vznikli tri milióny. Najčastejšími obeťami boli ženy a deti.

Moja skúsenosť s deepfake

Sama viem, akú bezmocnosť pociťujú obete takýchto nedobrovoľných videí. Keď som kandidovala do Európskeho parlamentu, niekto o mne vytvoril deepfake video a zdieľal ho online. Tancovala som v ňom v bikinách. Hlava bola moja, telo a pohyby nie. Video je online dodnes.

Som dospelá, ako politička čelím verejnej pozornosti, a hoci je to nepríjemné, viem to zvládnuť. Žiaden človek by tomu však nemal čeliť a už vôbec nie deti.

V Európskom parlamente sme už prijali jasnú pozíciu: podobné nástroje nemôžu mať v Európskej únii miesto. Teraz musíme dôsledne uplatňovať pravidlá, ktoré sme už schválili. A ísť ďalej.

Som presvedčená, že potrebujeme Zákon o digitálnej spravodlivosti – pravidlá proti manipulácii, temným vzorcom (tzv. dark patterns), návykovým algoritmom a nekalým personalizovaným praktikám.

Zodpovednosť politikov

Jonathan Haidt v Bruseli pripomenul ešte jednu dôležitú vec: v online svete sa zodpovednosť nemôže automaticky presúvať na rodičov. Za to, čo deti vidia na sociálnych sieťach a platformách, sú zodpovedné firmy, ktoré ich aj s algoritmami vytvárajú.

Za to, aké pravidlá nastavíme a ako dôsledne ich budeme vymáhať, sme zas zodpovední my, politici a političky.

Text vyšiel ako komentár na Denníku N: https://dennikn.sk/5122784/marketing-verzus-realita-vladne-sluby-o-ochrane-deti-v-bruseli-neplatia/