„Mali sme na to myslieť hneď a sociálne siete od začiatku nastaviť od 18 rokov,” povedal mi Jonathan Haidt, autor bestselleru The Anxious Generation. Práve on dlhodobo upozorňuje na riziká sociálnych sietí a ich vplyv na duševné zdravie detí a mladých ľudí. Jeho knihu pozná takmer každý rodič. Pred dvoma rokmi som ju čítala aj ja – o to vzácnejšie pre mňa bolo sa s Jonathanom osobne stretnúť a hovoriť o tejto téme priamo v Bruseli.
Bezpečnosť detí na internete a ich duševné zdravie patria dlhodobo medzi moje priority. Pri hľadaní riešení sa však vždy opieram o fakty a poznatky odborníkov a odborníčok. Preto som Jonathana Haidta pozvala do Bruselu a veľmi si vážim, že pozvanie prijal a podporuje naše celoeurópske úsilie nastaviť sociálnym sieťam jasné mantinely.
Jonathan zároveň upozornil na dôležitý fakt: sociálne siete sú dnes miesto, kde sa deti môžu jednoducho rozprávať s dospelými, ktorých vôbec nepoznajú. Viete si niečo také predstaviť v reálnom živote? Ja mám dve deti a moja odpoveď je jednoznačná – nie.
Ak chceme deti na internete skutočne chrániť, musíme ísť ďalej. Vekový limit je len jeden krok. To, čo potrebujeme, sú spoločné a celoeurópske pravidlá, ktoré budú platiť pre všetkých. Presne také presadzujem aj v Európskom parlamente. O to viac ma mrzí prístup súčasnej koalície k tejto téme. Kým doma na Slovensku koaliční politici hovoria o ochrane detí po vzore Európskej únie, v europarlamente sa ich poslanci pri rovnakých návrhoch hlasovania zdržali alebo boli rovno proti. Ochrana detí v online priestore by však nemala mať dvojaký meter.
Naliehavo potrebujeme Zákon o digitálnej spravodlivosti. Jeho cieľom je zharmonizovať pravidlá proti manipulatívnym praktikám (tzv. dark patterns) či obmedziť návykové algoritmy, ktoré negatívne ovplyvňujú pozornosť detí a mladých ľudí. Bude to kľúčový krok k tomu, aby bol internet bezpečnejším miestom. Aj o tom som hovorila s novinármi významného bruselského portálu Politico.
Celý rozhovor so mnou a Jonathanom Haidtom si môžete vypočuť tu: https://www.politico.eu/podcast/eu-confidential/the-anxious-continent-social-media-bans-and-boozy-trade-deals
Jonathan mi počas našej diskusie pripomenul ešte jednu dôležitú vec: zodpovednosť za to, čo deti vidia online, nesú firmy, ktoré vytvárajú platformy a ich algoritmy. S tým sa nedá nesúhlasiť. Azda ešte doplním, že zodpovednosť máme aj my – politici a političky. Za to, aké pravidlá nastavíme a ako dôsledne ich budeme presadzovať. Túto zodpovednosť beriem s plnou vážnosťou.
Podobné články
Online útoky nekončia vypnutím mobilu. S prevenciou proti kyberšikane musíme začať už v škôlkach.
20. februára
Každé šieste dieťa alebo dospievajúci zažije nejakú formu kyberšikany. Až jeden z ôsmych mladých ľudí priznáva, že niekoho na internete šikanoval. Nejde pritom o nevinné hádky, ale...
Marketing verzus realita: vládne sľuby o ochrane detí v Bruseli neplatia
08. februára
Vláda sa konečne prebudila. Po rokoch prehliadania digitálnych hrozieb si ministri zrazu všimli, že v online svete existujú aj deti a riziká, ktorým čelia. Bolo...
Ľudská dôstojnosť sa nesmie stať obeťou technológií
16. januára
Vždy ma poteší, keď po spoločnom úsilí príde dobrá koncovka. Jednu takú máme. Samozvaný technologický dobyvateľ z Texasu narazil na európsku realitu. “Pikantný” režim Elona Muska...