Štyri podoby toho, ako dnes vyzerá skutočná cenzúra (komentár)

Prečo neveriť tým, ktorí sa najhlasnejšie oháňajú slobodou slova.

„Sloboda slova v Európe upadá. Slová ako dezinformácie a boj proti nim nám skôr pripomínajú sovietsku cenzúru,“ povedal americký viceprezident J. D. Vance na februárovej konferencii v Mníchove.

Dvojka Donalda Trumpa tým otvorene skritizovala snahu EÚ nastaviť pravidlá proti šíreniu dezinformácií na internete. Akt o digitálnych službách, ktorý sa práve zavádza do praxe, má lepšie chrániť voľby pred dezinformačnými kampaňami, ale aj používateľov pred nepravdivými a nenávistnými prejavmi. V Európskom parlamente podporujem jeho ďalšie posilňovanie.

Neskočme im na to. Nová americká administratíva, jej spriaznení techgiganti, ale aj európski politici s autoritatívnymi sklonmi ako Robert Fico či Viktor Orbán sa oháňajú slobodou slova len vtedy, keď slúži ich záujmom. Sami chcú rozhodovať o tom, čo ľudia vidia a čo zmizne z verejného priestoru.

Skutočná cenzúra má iné podoby. A stoja za ňou práve tí, ktoré jej majú plné ústa.

1. Útok na menšiny a slobodu zhromažďovania

Pred pár dňami prišla zo susedného Maďarska šokujúca správa. Viktor Orbán zakázal dúhové pochody. Dokonca chce identifikovať účastníkov pomocou softvéru a každý, kto sa na nich objaví, môže dostať pokutu 500 eur.

Je to brutálny útok na kvír menšinu aj slobodu zhromažďovania, základné demokratické právo. Upozorňujeme na to aj v Európskom parlamente.

Skutočný dôvod je zrejmý a žiadna ochrana detí to nie je. Maďarský premiér sa čoraz viac obáva rastúcej politickej konkurencie. Opozičná strana Tisza dobehla v prieskumoch vládnuci Fidesz, obe strany sa prieskumoch pohybujú na úrovni 40 %. Ako sa hovorí, topiaci sa slamky chytá. Je mu pritom jedno, či utopí aj základné ľudské práva.

Robert Fico ako verný žiak Viktora Orbána robí niečo podobné, akurát v menšom. OSN nás však aj tak tvrdo kritizuje za rýchle zhoršovanie ľudských práv a medzi hlavné problémy zaradila aj diskrimináciu kvír ľudí. Ministerstvo spravodlivosti zastavilo financovanie iniciatívy Inakosť a takmer všetky LGBTQ+ projekty zmizli z dotačných programov.

OSN si všíma aj lex atentát, ktorý obmedzil možnosti zhromažďovania. Iniciatíva Mier Ukrajine organizujúca masové protesty, na ktoré chodia desiatky tisíc ľudí na Slovensku, upozornila na ďalší kontroverzný návrh vlády. Jeho cieľom je oveľa dôkladnejšie sledovanie aktivistov a aktivistiek.

2. Umlčanie Slobodnej Európy

„Volá hlas svobodného Československa, rozhlasová stanice Svobodná Evropa…“ 

Touto vetou začala v našich končinách vysielanie legendárna stanica Slobodná Európa. Písal sa rok 1951, vlny sa šírili z Mníchova a podchvíľou boli rušené sovietskymi rušičkami. Stanica zohrala kľúčovú úlohu pri strhnutí železnej opony a v podpore protikomunistického odboja.

Funguje do dnešného dňa – prináša overené informácie a nádej ľuďom, ktorí žijú pod ťarchou autoritatívnych režimov a diktatúr vrátane Ruska či Afganistanu.

Nová americká administratíva spolu s nevoleným, ale o to mocnejším miliardárom Elonom Muskom však teraz seká hlava-nehlava federálne výdavky. Za obeť má padnúť aj financovanie tohto média, ktoré sa denne prihovára viac ako 50 miliónom ľuďom v 23 krajinách.

V Európskom parlamente jednoznačne podporujeme zachovanie Slobodnej Európy. Pridala som sa k výzve českých europoslancov Danuše Nerudovej a Jána Farského, ktorí apelujú na Európsku komisiu, aby prijala kroky na jeho podporu.

3. Premazávanie historickej pamäti

Nedávno sa veľkým námestím v americkom hlavnom meste Washington DC rozoznel hukot ťažkých strojov. Zaborili sa do betónu, na ktorom bol namaľovaný obrovský žltý nápis „Black Lives Matter“. Ten postupne zmizolv sutinách a prachu.

Mimoriadne silné príklady cenzúry prichádzajú práve zo Spojených štátov, ktorých predstavitelia nás oduševnene poúčajú o cenzúre. V priamom prenose sledujeme vymazávanie symbolov a spomienok na historické míľniky.

Názov Black Lives Matter Plaza odkazoval na hnutie proti systémovej rasovej neprávosti a policajnej brutalite. Niečomu, čo je súčasnej administratíve nepohodlné. Práve tlak vplyvných republikánov viedol k zmiznutiu nápisu. Podmienili tým financovanie rekonštrukcie námestia.

Miznú aj spomienky na významné výročia z kalendára Googlu. Platforma vymazala z kalendára spomienku na Medzinárodný deň žien, Mesiac černošskej histórie, spomienku na holokaust a mnohé ďalšie.

Obrovská technologická spoločnosť Google sa tak pridala k techgigantom, ktorí idú po ruke prezidentovi Trumpovi. O Markovi Zuckerbergovi, ktorý v januári zrušil v Spojených štátoch program overovania faktov, aby sa zalíškal staronovému prezidentovi, som písala tu.

4. Vymazávanie slov z vládnych dokumentov

V USA ešte ostanem. Viete, čo majú spoločné tieto slová? Ženy. Stereotyp. Čierny. Útlak. Menšina. LGBT. Znevýhodnenie. Klimatická kríza.

Ako bývalá novinárka viem, že niekedy je dôležitejšie to, o čom sa nehovorí, než to, čo je v centre pozornosti. Keď zmiznú slová, zmizne aj verejná debata – a s nimi aj tlak na riešenia.

Práve to sa dnes deje v USA, kde nová administratíva hromadne odstraňujetieto a ďalšie desiatky slov z vládnych materiálov. Keď sa niečo prestane pomenúvať, je jednoduchšie predstierať, že to neexistuje. Toto je za jedna z najviac znepokojivých podôb cenzúry.

Slovenský lekár, ktorý pôsobí v USA, otvorene hovorí o tom, ako sa vedci a výskumníci nemôžu zúčastňovať na veľkých zdravotníckych konferenciách alebo publikovať príspevky, ktoré  obsahovali zmienku o transrodových ľuďoch, prípadne sa zaoberali výskumom rasizmu v medicíne. Francúzskeho vedca, ktorý kritizoval prezidenta Trumpa, zas nevpustili do krajiny.

Toto všetko sú konkrétne a skutočné podoby cenzúry. O to dôležitejšie je nedať sa zmiasť krikom o cenzúre od tých, ktorí jej majú plné ústa, ale v skutočnosti chcú umlčať len ľudí, ktorí sú im nepohodlní.

Zároveň nás to nesmie odradiť od prijímania a presadzovania zákonov, ktorých cieľom je starostlivosť o bezpečnejší internet a ochranu používateľov pred nenávistnými prejavmi.