Štyri klamstvá o rezolúcii: keď vláda nepovie pravdu, ani keď sa pomýli

Európsky parlament vystavil našej krajine dôležité vysvedčenie. Prečo ho časť politikov namiesto nápravy radšej démonizuje?

Autorka je poslankyňa Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko

Kradnúť sa nemá a ten, kto kradne, musí niesť následky. Tak by sa rezolúcia o právnom štáte na Slovensku dala zhrnúť do jednej vety.

Zahlasovalo za ňu 357 poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu. Ja k tomu len dodám: nielen kradnúť, ale ani klamať sa nemá.

Lenže slovenská vládna koalícia nepovie pravdu už ani vtedy, keď sa pomýli. O zmrazení eurofondov a posledných hlasovaniach v Európskom parlamente sme si v posledných dňoch vypočuli toľko bájok, že aj samotný Ezop by sa červenal.

Z klasických bájok však zväčša vyplýva ponaučenie. Tu nám ostáva len trpká pachuť z vedomého zavádzania.

Áno, politika je súbojom ideí. My sa však na Slovensku nonstop ocitáme v absurdnom súboji faktov so lžami. Toto sú štyri najčastejšie mýty, ktoré vládni predstavitelia o hlasovaní šíria:

1. „Brusel si po Orbánovi hľadá nového nepriateľa – Roberta Fica“

Výrok, ktorý sa snaží robiť z premiéra martýra, prípadne veľkého suveréna. Závisí od publika, ktorému ho práve prednáša.

V rôznych obmenách sa nás koaliční europoslanci snažia presvedčiť, že stovky zákonodarcov z celej Európy sa ráno budia s jedinou myšlienkou: ako zorganizovať lov na slovenské neviniatko.

• Realita: Žiadne neviniatko, žiaden lov na suveréna. Táto rezolúcia nevznikla zo dňa na deň a už vôbec nie preto, že by si niekto v Bruseli chcel krátiť dlhú chvíľu. Predchádzali jej roky jasných upozornení, kontrol a správ o tom, že v našom štáte systematicky erodujú demokratické inštitúcie. Že, obrazne povedané, „niečo smrdí v štáte dánskom“ – v tomto prípade slovenskom.

2. „Je to útok na našu suverenitu, snaha potrestať Slovensko a ovplyvniť voľby“

Európsky parlament vraj zasahuje do vnútorných vecí Slovenska a chce nám škodiť. Najnovšie vraj dokonca manipulovať voľby. Tieto reči sa neozývajú len z koaličných centrál, ale najnovšie už aj z Prezidentského paláca.

Niekedy mám pocit, že sa čoskoro dočkáme dňa, keď táto vláda novelizuje Trestný zákon a zavedie doň nový paragraf s trestom za „snahu zabrániť kradnutiu“.

• Realita: Snaha zabrániť rozkrádaniu spoločných peňazí naozaj nie je „politickým prevratom“. Eurofondy nie sú žiadne imaginárne peniaze, ktoré padajú z neba. Sú to príspevky daňových poplatníkov a poplatníčok z celej Únie – vrátane nás – určené na rozvoj našich regiónov, škôl či nemocníc. Ak existuje dôvodné podozrenie, že sa tieto peniaze zneužívajú, európske inštitúcie majú zákonnú povinnosť konať. Aj preto si ich predsa volíme. Inými slovami: cieľom rezolúcie nie je Slovensku škodiť. Cieľom je chrániť ho pred ľuďmi, ktorí mu škodia najviac.

3. „Je to iba znôška nezmyslov“

Niektorí koaliční politici s obľubou tvrdia, že uznesenie je bezpredmetné, rieši len prázdnu ideológiu a Slovensku vyčíta pomaly aj to, že vôbec existuje. Buď ide o vážnu diagnózu neschopnosti čítať s porozumením, alebo o chladnokrvnú lož.

• Realita: Rezolúcia úplne presne a vecne pomenúva tie najpálčivejšie problémy: rušenie kľúčových inštitúcií, politické zásahy do súdnictva, likvidáciu nezávislých médií a podozrenia z netransparentného čerpania európskych peňazí. Pozrime sa na fakty:
  • Zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry? Fakt.
  • Účelové ovládnutie RTVS a jej premena na štátnu STVR? Fakt.
  • Zmeny v Trestnom zákone, voči ktorým mali zásadné výhrady domáce aj medzinárodné kapacity? Fakt.
  • Pokus o zrušenie voľby poštou zo zahraničia? Fakt.
  • Podozrivé agrobarónske haciendy postavené z eurofondov? Fakt.

Tváriť sa, že toto všetko sú len vymyslené nezmysly, si vyžaduje buď stratu pamäti, alebo absolútnu stratu úcty k pravde.

4. „Môže za to pár slovenských europoslancov“

Tento evergreen počúvame zakaždým, keď európske inštitúcie kritizujú kroky Roberta Fica. Či už ide o kontrolné misie, alebo debaty v pléne.

Podľa koalície šesť opozičných poslancov dokáže lusknutím prsta zmanipulovať stovky svojich európskych kolegov a kolegýň. A vládna delegácia sa tomu len bezmocne prizerá.

• Realita: Pripisovať hŕstke slovenských europoslancov schopnosť ovládať mysle 357 zákonodarcov z celej Európy je síce celkom lichotivá poklona našej politickej obratnosti, no realita je omnoho prozaickejšia. My sami sme sa dokonca na finálnom hlasovaní o tejto rezolúcii nezúčastnili. Nie preto, že by sme chceli kryť fatálne zlyhania vládneho kabinetu, ale preto, že nechceme, aby za hriechy tejto vlády doplácali bežní ľudia na Slovensku. Chceme, aby mali vďaka európskym peniazom lepší a kvalitnejší život. Ak by mala táto vláda rovnaký cieľ, žiadna hrozba zmrazenia eurofondov by dnes nebola témou dňa.

Jedna pravda na záver

Uznesenie o stave právneho štátu nie je útokom na našu krajinu. Je to vysvedčenie pre jej vládu. Dôrazné upozornenie, že tadiaľto cesta do modernej Európy nevedie. Tvárnosť tejto reality nezmení krik na tlačovkách, agresívne statusy ani neustále ukazovanie prstom na opozíciu.

Zmenia ju len konkrétne činy – férové zákony a systémové opatrenia, ktoré budú slúžiť všetkým ľuďom, nielen vyvoleným. Vláda má stále čas konať. Pozorne sa pozerajme, čo urobí. Práve teraz sa totiž ukáže, či jej skutočne záleží na budúcnosti Slovenska alebo len na beztrestnosti a pohodlí pre hŕstku „našich ľudí“.

Článok vyšiel ako komentár na Denníku N: https://dennikn.sk/5356547/styri-klamstva-o-rezolucii-ked-vlada-nepovie-pravdu-ani-ked-sa-pomyli/