Keď sa víkend mení na druhú šichtu

Je sobota večer a vy otvárate pracovný notebook. Nie preto, že vám šéf prikázal pracovať cez víkend. Viete však, koľko úloh vás čaká v pondelok, a bez pár hodín práce navyše ich nestihnete. Nikto vám víkend výslovne nevzal. Len vám naložil toľko práce, že z neho veľa nezostalo.

Práve tento rozpor sa z debaty o duševnom zdraví často vytráca. Zamestnávateľ môže hovoriť o potrebe oddychu, ponúkať prednášky o zvládaní stresu a zároveň najviac oceňovať ľudí, ktorí sú vždy k dispozícii. Tých, ktorí odpovedajú večer, preberú ďalšiu úlohu a nikdy nepovedia, že už nemajú kedy. Ostatní sa rýchlo naučia, podľa čoho sa v skutočnosti posudzuje ich nasadenie.

Oddych je potom dovolený na papieri. V praxi si ho človek musí odpracovať vopred.

Nie je to zlyhanie

Všetci poznáme chvíle, keď sa pracovný deň skončí, ale práca zostane v hlave. Nedokončená úloha, rozhovor, ktorý vás čaká, obava, či ste na niečo nezabudli. Občas sa tomu nevyhne nikto. Problém nastáva, keď už večer nedokážeme myslieť na nič iné a víkend slúži najmä na to, aby sme zvládli ďalší týždeň.

Podľa prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zažilo 29 % pracovníkov v Európskej únii stres, depresiu alebo úzkosť spôsobenú či zhoršenú prácou. Pri takomto rozsahu nestačí radiť jednotlivcom, aby si lepšie organizovali čas alebo sa naučili vypnúť.

Človek môže zavrieť notebook. Tým však nezmizne termín, ktorý sa nedá stihnúť, ani práca chýbajúceho kolegu. Môže odmietnuť večerný telefonát, ale ak tým riskuje povesť nespoľahlivého zamestnanca, jeho sloboda rozhodnúť sa až taká slobodná nie je.

Máme sklon obdivovať ľudí, ktorí všetko zvládnu. Menej sa pýtame, za akú cenu a prečo toho vôbec musia zvládať toľko. Kým sa práca dokončí načas, vyčerpanie zostáva súkromnou vecou človeka, ktorý ju dokončil. Viditeľné sa stane až vtedy, keď prestane vládať.

(ne) vyhorieť 

Aj preto sme sa v Európskom parlamente rozhodli vyslať jasný signál. Duševné zdravie pri práci musí mať rovnakú váhu ako to fyzické. Európsku komisiu sme vyzvali, aby pripravila návrh pravidiel, ktorý zamestnávateľom uloží jasnejšie povinnosti predchádzať psychosociálnym rizikám v práci. Hovoríme o neprimeranom pracovnom tlaku, šikane či obťažovaní, ktoré môžu vážne poškodzovať zdravie. Chceme, aby sa ochorenia súvisiace s týmito rizikami náležite uznávali a riešili. A najmä, aby sa im predchádzalo. Aby oddych nebol odmenou za splnenie úloh, ale prirodzenou súčasťou života.

Politická práca sa deje. Apelujem však aj na tú ľudskú. Všetci si zaslúžime obyčajnú jemnosť, ľudskosť a empatiu. O tú sa nepostará žiadna legislatíva. To už musíme nastaviť my sami.