Online bezpečnosť detí sa stáva prioritou. Európska komisia predstavila EU Kids Act. Čo to pre nás znamená? 

Štyri a pol hodiny. Asi toľko času trvá prečítať si dobrú knihu, urobiť si výlet zo Starého Smokovca na Popradské pleso alebo stráviť popoludnie s kamarátmi. Namiesto toho však dnes priemerný európsky tínedžer prežije štyri a pol hodiny denne pred obrazovkou. A to v obyčajný školský deň. Cez víkend je to dokonca vyše šesť hodín. Tretina tínedžerov navyše hlási, že pre sociálne siete cítia vystresovaní, smutní alebo vylúčení. Toto nemôžeme ignorovať. 

Mnohí rodičia už vedia, že v boji o pozornosť detí nestačí nastaviť časový limit na telefóne. A už vôbec nestačí povedať „Vypni to!“. Nechať v tom rodiny samy by bolo asi tak fér, ako poslať ich hasiť požiar s detskou vodnou pištoľou.

A tak prišla odpoveď

Európska komisia predstavila návrh zákona EU Kids Act. Je ambicióznejší, než som čakala, zodpovednosť prenáša priamo na technologických gigantov. Platformy musia byť bezpečné už od základu a túto bezpečnosť nám musia dokázať. Pravidlá nastavuje aj pre dlho diskutované vekové hranice:

• Deti do 13 rokov: Nemali by mať prístup k sociálnym sieťam.
• Deti od 13 do 15 rokov: Môžu ich používať cez takzvaný „mini účet“ prepojený s rodičom, maximálne však hodinu denne.
• Mládež od 15 rokov: Bude mať vlastný účet, stále však s osobitnou ochranou.

Nejde však len o to, kedy deti pustíme na sociálne siete. Ide o to, aké sociálne siete pustíme k našim deťom. Obmedziť sa má nekonečné scrollovanie a ďalšie návykové funkcie, nočné notifikácie rušiace spánok či nevyžiadané správy od cudzích ľudí. Osobitné pravidlá dostanú AI chatboty, ktoré nesmú byť navrhnuté tak, aby si k nim deti vytvárali citovú závislosť. To všetko sú podľa mňa pozitívne správy. 

Jedno európske pravidlo namiesto dvadsiatich siedmich riešení

O sociálnych sieťach sa dnes búrlivo debatuje po celej Európe. Na Slovensku už máme vlastný návrh zákona s limitom 16 rokov. Problém je, že digitálny svet sa nekončí na hraničnom priechode v Kittsee ani v Brodskom. Ak si každá krajina vytvorí izolované pravidlá, vznikne len chaos. A nie je ťažké uhádnuť, kto by z neho ťažil. Preto podporujem jedno spoločné európske riešenie. Kým príde, nemusíme silou-mocou presadzovať iné. Stačí robiť to, čo vieme už teraz – budovať komunitné centrá, vzdelávať rodičov aj učiteľov, podporovať školských psychológov. 

Detstvo má prednosť pred ziskom

O konečnej podobe EU Kids Act ešte budeme rokovať v Európskom parlamente a svoju pozíciu budú prijímať aj členské štáty. Moja je jasná: bezpečnosť a duševné zdravie našich detí musia mať prednosť pred miliardovými ziskami technologických firiem.

Kids Actom sa to však nekončí. Potrebujeme presadiť aj Zákon o digitálnej férovosti (Digital Fairness Act), ktorý sa postaví návykovým a manipulatívnym praktikám platforiem aj pri nás dospelých. A potrebujeme ďalej skúmať, čo každodenné používanie sociálnych sietí robí s duševným zdravím, pozornosťou a vývojom detí.

Pretože štyri a pol hodiny denne nie je chvíľka. Za rok je to čas dlhší ako letné prázdniny. Vyše rok a pol z obdobia dospievania. Kus detstva a života, za ktorý musíme bojovať.