Online útoky nekončia vypnutím mobilu. S prevenciou proti kyberšikane musíme začať už v škôlkach.

Každé šieste dieťa alebo dospievajúci zažije nejakú formu kyberšikany. Až jeden z ôsmych mladých ľudí priznáva, že niekoho na internete šikanoval. Nejde pritom o nevinné hádky, ale o očierňovanie, vyhrážky či zdieľanie intímneho obsahu.

Toto nie sú len štatistiky. Sú to konkrétne deti. Konkrétne ľudské osudy malých ľudí  vystavených online svetu, ktorému vládnu algoritmy.

Kyberšikana predchádzala aj tragédii v Spišskej Starej Vsi, kde útočník v minulosti písal výhražné správy spolužiačkam. Aj to je dôkaz, že online útoky nekončia vypnutím mobilu.  Digitálne násilie má reálne dôsledky. A ako spoločnosť ich nemôžeme prehliadať.

Európska komisia minulý týždeň predstavila Akčný plán na ochranu mladých pred kyberšikanou, o ktorom sme diskutovali v pléne Európskeho parlamentu. O tejto téme som debatovala aj s mojím kolegom Martinom Mudrákom, ktorý kandiduje na primátora Košíc. Zhodli sme sa, že začať treba už na materských školách. Vzdelávať učiteľov aj rodičov. Martin je pripravený. My tiež. 

Európska únia vie veľmi konkrétne pomôcť. Eurofondy nemusia ísť na haciendy, jazierka a súkromné cesty, ako ich rada rozdáva vláda Roberta Fica. Môžu a majú ísť na preventívne programy, školenia a workshopy pre materské a základné školy. 

Napríklad v Sárkinej škole majú na stenách polepené plagáty. Sú na nich informácie o tom, čo je šikana, aké sú jej príznaky a čo robiť, keď sa objavia. Tie plagáty tam visia pre nás dospelých – rodičov a učiteľov. Aby sme poznali varovné signály, keď dieťa trpí. Aby sme vedeli, ako mu pomôcť. Hovorím si: výborný nápad s minimálnou investíciou. Aj toto je jedna z ciest. 

Niekedy sa stretávam s otázkami o cenzúre a výchove. Že boj proti nenávistným komentárom, zastrašovaniu či vyhrážkam je obmedzovaním  slobody slova? V žiadnom prípade. Že rodičia majú vychovať svoje deti, aby to nerobili? Odmietam. Zodpovednosť nemôže byť iba na pleciach rodín, ale na celej spoločnosti. A v prvom rade na platformách, ktoré na algoritmoch profitujú. 

Ak sa budeme tváriť, že ide „len“ o internet, budeme počítať ďalšie zranené deti. A to si ako spoločnosť nesmieme dovoliť. 

Ochrana detí v online priestore musí byť politickou prioritou. Nielen v slovách, ale aj v konkrétnych pravidlách, financovaní a vymáhaní našich digitálnych pravidiel.